Posts Tagged With: Radžastan

Objavujeme Indiu – Puskhar

Pushkar – dedina plná bielych hipisákov preháňajúcich sa úzkymi uličkami na prenajatých Harley Davidsonkách, drôg a meditácie chtivých turistov. Dedina, ktorá je vraj najlacnejším miestom pre turistov v Indii. Asi tušíte, že toto bola konečná zastávka pre tých, ktorým sa ešte nechcelo domov, no nezostali im už žiadne peniaze. Po uliciach sa túlalo veľa zmiešaných párov s malými deťmi, ktorí tu už nadobro zakotvili a snažili sa tu rozbehnúť si nejaký obchod či iný spôsob príjmu. Kládli sme si otázku – prečo sme sem vlastne prišli?

Keď sme sa v prvé ráno vydali z hotela (to najhoršie a najšpinavšie miesto na ktorom sme doteraz boli) na objavovanie mesta (ešte sme nevedeli, že je to len malá dedina), privítali nás chlapci z ulice s tým, že nám dali hlavičku kvetov. Ako sme neskôr zistili, bolo ju treba ju hodiť do jazera a zaplatiť kňazovi, ktorý sa na oplátku spolu so svojimi 25.000 kolegami bude za nás modliť. Na takéto pocty cudzím bohom a modlitby kňazov sme neboli pripravení, no nepodľahli sme. Snažili sa nás však presvedčiť spôsobom, ktorý mal veľa spoločného s drzosťou. Vyhrážali sa nám, že ak nerešpektujeme ich kultúru, načo sme sem lozili… Boli sme pripravení hneď odísť, no nakoniec sme sa rozhodli zostať do ďalšieho večera.

Ako vysvitlo, celé mesto bolo striktne vegetariánske. Mäso tu bolo oficálne protizákonne! Vknižke sme však našli odporúčanie na reštauráciu, ktorá stála zato. Varili tam najlepšie zahraničné jedlo, aké sme doteraz jedli. Bohunka svojim šarmom dokonca od majiteľa “vypáčila” zopár receptov a rady ako nahradiť európske ingrediencie indickými. Našli sme aj reštauráciu, kde ste zaplatili neuveriteľných 30 SKK a mohli ste sa “napchať” 5 druhmi jedla, koľko vám hrdlo ráčilo. Naozaj to bolo to najlacnejšie miesto pre turistov. Nechýbalo anišpeciálne lassi, krycie meno pre hašiš, marihuanu… Nieže by sme to skúšali…

Ďalšou výnimočnosťou tohto miesta bolo, že ste tu našli oblečenie s takými strihmi (západné módne trendy), ako nikde inde v Indii. Vysvetlili nám, že zvážajú kusy oblečenia z celého sveta (značky ako GAP…) a potom ich kopírujú. Ceny boli neuveriteľné! Bohunka si kúpila kabátik za 100 SKK.

Druhý deň sme vystúpili na jeden z kopcov s chrámom, skadiaľ sme sa modlili za množstvo turistov, ktorí nevedia čomu sa zapredávajú i za miestnych ľudí a ich spoznanie pravdy o jedinom Bohu.

Pri odchode sme sa zoznámili s francúzskym párom umelcov, ktorí sa s nami spriatelili natoľko, že nás k sebe pozvali na francúzsky vidiek – Bohunkin pradávny sen – uvidíme, možno to raz vyjde.

No a posledné slovo k Pushkaru – neviem, či ešte kedykoľvek prejavím túžbu vrátiť sa na toto miesto…

– jb –

Reklamy
Categories: Rodina | Značky: , | Pridaj komentár

Objavujeme Indiu – Jaisalmer

V štáte Rajastan dominuje predovšetkým púšť, no podľa nášho cestovného sprievodcu Lonely Planet to najkrajšie miesto na safari s ťavami po púšti nájdete v okolí mesta Jaisalmer. Asi tušíte, že naše ďalšie kroky viedli práve tu.

V meste sa môžete ubytovať buď pod mestskými hradbami, alebo hore v pevnosti. Postupovali sme osvedčenou metódou a hľadali novootvorený hotel, čo dáva akú-takú záruku čistoty. Prešli sme ich v pevnosti pár, až nás jeden chlapík stiahol do svojho hotela otvoreného len tri mesiace. Bol naozaj veľmi čistý. Na našej izbe nebolo žiadne okno, iba svetelný tunel, čo nám však vďaka skvelej cene neprekážalo. V pevnosti všetky hoteli zohrievali vodu na streche drevom, a tak si na ňu trebalo po “nahlásení” 30 minút počkať. Takisto tu elektrika od 7.00 -11.00 nefungovala a odhlasovanie sa z hotela prebiehalo doslova potme.

Osobne som bol pevnosťou fascinovaný. Bolo v nej veľa chrámov a historických budov. Predstava, že pred pár sto rokmi tadiaľto viedla hlavná magistrála pre obchod medzi východom a západom vo mne budila množstvo predstáv o nájazdoch na pevnosť, živom obchode…

Začali sme sa obracať a hľadať čo najvýhodnejšiu cenu za safari. V “knihe” (tak miestni volali Lonely Planet a ich jedinou túžbou bolo dostať meno ich hotela či obchodu do ďalšieho vydania knihy) nás varovali, že v hoteloch nás budú nútiť pre “ich safari”. Hoci nám sľubovali, že nás v našom hoteli nič také nečaká, brat majiteľa na nás vyvíjal značný tlak. Nepodľahli sme – namiesto toho sme sa spojili s ďalším mladým párom z Chile, ktorí bývali v susednej izbe a s jednou z najznámejších spoločností vyrazili do púšte. Kvôli chladným nociam sme upustili od predstavy absolvovať trojdňovú cestu a namiesto toho sme z púšte vyťažlili maximum – jeep nás previezol prvých 50km a zvyšné 3km k najznámejším pieskovým dunám sme absolvovali na ťavách sami. Na tento zážitok určite nikdy nezabudneme – stál skrátka zato. Stretli sme tam niekoľko zaujímavých ľudí – majiteľa kníhkupectva z najvyššej kasty, Bobi, čo bojovala za práva žien, či umelca s menom v Guinesovej knihe rekordov – o tom však viac v správach zo služby…

Hoci sme autobusom nechceli už nikdy viac cestovať, do Pushkaru sme nakoniec znovu cestovali autobusom. Tentokrát boli cestujúci pokojnejší, no na našej kabíne chýbali jedni dvere a v cestovke nás surovo oklamali, že dorazíme o 7.30, pričom bol oficiálny čas príjazdu 4.30 ráno. K tomu nám ešte šofér dohovorený s vodičmi rikshí zastal 30km pred pevnosťou v Pushkarom a 10km pred najbližším mestečkom. Vodiči od nás pýtali astronomické sumy za cestu do Pushkaru a vďaka najväčším skúsenostiam so zjednávaním v nemecko-brazílsko-slovenkom tíme sme sa pustili do tvrdého vyjednávania. Skončilo to tak, že nás za 25 SKK odviezli na autobusovú stanicu v najbližšom mestečku. Stadiaľ sme mali za hodinu prípoj za neuveriteľných 5 SKK. Podľa vodičov mal ísť tento autobus až o 3 hodiny – ale o chamtivosti a bohapustých klamstvách snáď niekedy inokedy…

– jb –

Categories: Rodina | Značky: , | Pridaj komentár

Objavujeme Indiu – Udaipur

Počas studenej zimy v Shimle sme sa často pristihli, ako snívame o lacnej dovolenke, niekde blízko New Delhi, kde je teplota o 15C vyššia. A ako to už chodí, náš dobrý Nebeský ocko tiež vedel o našich túžbach. Spojilo sa jedno s druhým a naši priatelia nás pozvali do New Delhi na začiatku januára s tým, že nám pobyt zaplatili. No a zvyšok sme už s Božou pomocou zvládli z vlastných zdrojov…

Zamierili sme do slovami Indov “najromantickejšieho mesta Indie” – Udaipuru. Po noci vo vlaku sme sa ocitli na stanici, ktorá bola na indické pomery nadpriemerne čistá. Mali sme pár tipov na lacné ubytovanie, no modlili sme sa o Božie vedenie. Vodič autorikše nám ponúkol, že nás zavezie do niekoľkých hotelov. Povedali sme mu, že hľadáme niečo novopostavené (predpoklad, že to bude čisté) a lacné. Priviedol nás do hotela, ktorý bol otvorený iba 7 dní, jednoduchý, s reštauráciou a predovšetkým čistý. Bol však o niečo drahší, ako sme plánovali. Tu nastúpila na rad Bohunka so svojimi zjednávačskými schopnosťami. Ja som budil dojem odchádzajúceho partnera (kvôli vysokej cene), kým ju Bohunka tlačila dole. Stlačila ju tak, že nám o nej vedúci hotela zakázal komukoľvek hovoriť. Za tú cenu by sme v meste dostali špinavú izbu v starom a pofidernom hoteli. Boh je k nám tak dobrý!

V meste je niekoľko skvelých budov – pamiatky na časy bohatých maharadžov. Začali sme teda nimi a verte nám, bolo sa na čo pozerať. Prekvapili nás omnoho nižšie ceny za stravu i všetko ostatné ako v Shimle. Na druhej strane boli ľudia o niečo menej vzdelaní, špinaví, viac dotieraví… Štát Rajastan, nazývaný tiež zemou kráľov, či najfarebnejším štátom Indie, totiž spravovali spomínani maharadžovia, ktorí počas britskej nadvlády namiesto investovania do svojej krajiny jazdili po najluxusnejších hoteloch a miestach sveta. Obyvateľstvo zostávalo nevzdelané a ešte aj dnes patrí medzi indické štáty s najväčšou negramotnosťou. Lonely Planet cestu z New Delhi do Udaipuru prirovnáva k cestovaniu časom!

Mestom sa potulovalo množstvo turistov, ktorých program bol často úplne zhodný s tým našim. Raňajky v štýlovej nemeckej kaviarni, návšteva nejakej kultúrnej pamiatky, obed, potulovanie sa mestom, kaviareň, večera a späť na hotel. Stretávali sme sa s tými istými ľuďmi v kaviarni a vymieňali si cestovateľské tipy s Francúzskami, Fínmi…

Bola to tá najlepšia voľba, kde začať dovolenku.

Rozhodli sme sa šetriť a tak sme sa do Jaisalmeru rozhodli cestovať busom s lehátkami (viď fotoalbum). Cesta sa zmenila na hororovú noc po vstupe 8 pasažierov, ktorí súkromnej autobusovej spoločnosti neboli ochotní zaplatiť požadovanú cenu. Jeden z nich sa “nasáčkoval” do kabínky turistu zo Severnej Kórei a ten ho vďaka svojmu nekonfliktnému správaniu vyplývajúcemu z ich kultúry nevedel dostať von. Začali zasahovať sprievodca i vodič autobusu a takmer sa strhla bitka 30cm od našich hláv. Bohunka so svojim silným sociálnym cítením chcela hneď zasahovať, no vzhľadom na situáciu som ju požiadal radšej o modlitby.

Modlil som sa asi 15 min. a prosil Boha o múdrosť ako sa modliť. Nakoniec som to sformuloval tak, aby táto “vtierka” vyšla sama od seba z kabíny – kvôli potrebe na toaletu… Verte či nie, no po chvíli začalo byť v susednej kabíne rušno. Čierny pasažier dostal od Kórejčana vodu a nejakú tabletku a hneď sám od seba vystúpil. Situácia sa o niečo viac ukľudnila, no i tak sa títo pasažieri rozvaľovali na zemi v uličke a na každej zastávke bol chaos a krik. Uvedomili sme si, že s nízkou cenou dostávame ako bónus aj spolupasažierov bez bontónu, ktorí navzájom nevedeli komunikovať ináč ako s veľkým krikom. Povedali sme si, že takto cestovať – “už nikdy viac”. Ako sa však neskôr ukázalo, bolo to “iba takto”.

– jb –

Categories: Odkazy, Rodina | Značky: , , | Pridaj komentár

Radžastan

Categories: Fotky | Značky: , | Pridaj komentár

Blogujte na WordPress.com.