India nás privítala skorými dažďami

Po príchode domov sme našli náš byt plný suchých švábov a prachu. Prvé dni sme teda namiesto oddychu po ceste strávili upratovaním. Ani sme poriadne nedoupratovali a spustil sa silný lejak. Aj na predčasné monzúnové obdobie dosť intenzívny… Robil som fotky ako sa voda hromadí na terase s komentárom, že by to pri tejto intenzite aj do bytu kľudne mohlo natiecť. A veru prorokom som sa stal! Za pár minút sa voda namiesto odtekania cez odkvap začala valiť z vyšších poschodí a spálňa, obývačka a kuchyňa boli zrazu plné vody. Nevedel som, či skôr ratovať nábytok, vylievať vodu z balkóna alebo klásť uteraky pod dvere. Po troch hodinách tvrdej práce sme s majiteľom bytu skonštatovali, že sme sa narobili a pritom nič nezarobili. Do nášho (ešte stále nevyplateného) auta natiekla voda tiež. Naša ulica sa totiž zmenila na niekoľkých hodín na rieku hlbokú 50 a viac cm. Momentálne sme už “v suchu”. Dúfame, že nadlho! Bónus je, že náš byt je teraz naozaj čistý – dvakrát uprataný! Prídete to omrknúť?

– jb –

Reklamy

Obdobie monzúnových dažďov

Konečne skončilo monsúnové obdobie dažďov. V našom byte zanechalo viditeľné stopy k čomu prispelo aj naše časté cestovanie. Splesnivené steny, oblečenie a rôzne predmety. Začalo to nevinne. Raz sme sa po týždni vrátili domov a naše papuče boli prilepené od pliesne k zemi… Steny sme sa snažili aspoň sčasti očistiť savom. Zdá sa však, že náš byt napriek týmto faktom pripadal veľmi príťažlivý pre 10 cm pavúky…

Sneh v Shimle

Šimla je už raz taká – jeden deň je teplý a slnečný a na druhý deň sa zobudíte v meste zaodetom v bielom. Obrázky snehom pokrytej Šimly zvyčajne obletia miestne média ako indická rarita.

Počas toho, ako sa ženy na ich konferencii dozvedali nové zaujímavosti, sme my chlapi väčšinou postávali na chodbe a kde-tu zabezpečili niečo pre hladký chod konferencie. Sneh nám teda spestril našu dlhú chvíľu. Výsledkom bol netradičný snehuliak, ktorý sa podobal skôr na postavičku s kuchárskou čapicou.

Na ceste domov som v meste pred obchodmi videl “snehuliaka”, ktorý znázorňoval Višnu, Bodhu… Človeka tu vždy niečo prekvapí. My robíme snehuliaka pre zábavu, oni v ňom vidia Boha. V mysli sa mi rozprúdil tok myšlienok, prečo bolo pre izraelský národ prospešné nerobiť si žiadnu podobizeň boha. Ľudia sú už raz takí – urobia si niečo a potom je už len krok k uctievaniu. V tomto prípade je však bohu učinenému rukou vďaka slnku rýchly koniec.